Dva hlavné ciele prijatia smernice 98/59/ES boli aproximovať právne predpisy členských štátov týkajúce sa praktických opatrení a postupov pri takomto prepúšťaní a poskytnúť väčšiu ochranu pracovníkom v prípade hromadného prepúšťania.
Podľa smernice musí každý zamestnávateľ, ktorý uvažuje o hromadnom prepúšťaní, konzultovať so zástupcami zamestnancov s cieľom dosiahnuť dohodu. Tieto konzultácie sa musia týkať aspoň spôsobov a prostriedkov, ako sa vyhnúť prepúšťaniu alebo znížiť počet pracovníkov, ktorých sa to týka, a zmierniť jeho dôsledky, najmä využitím sprievodných sociálnych opatrení zameraných na presun alebo rekvalifikáciu prepustených pracovníkov.
Smernica sa nevzťahuje na hromadné prepúšťanie na základe pracovných zmlúv uzatvorených na dobu určitú alebo na konkrétne úlohy, na pracovníkov zamestnaných orgánmi verejnej správy alebo verejnoprávnymi zariadeniami a na posádky námorných lodí.
V smernici sa ustanovuje, že členské štáty môžu prijať opatrenie, aby zástupcovia pracovníkov mohli požiadať o odbornú pomoc v súlade s opatreniami platnými na vnútroštátnej úrovni. Zamestnávateľ má poskytnúť zástupcom pracovníkov všetky relevantné informácie a v každom prípade má písomne poskytnúť tieto informácie: dôvody svojho rozhodnutia; obdobie, počas ktorého sa má prepúšťanie uskutočniť; počet a kategóriu bežne zamestnaných pracovníkov; počet pracovníkov, ktorí majú byť prepustení; kritériá použité na výber pracovníkov, ktorí majú byť prepustení; metódu použitú na výpočet náhrady. Postup hromadného prepúšťania pozostáva z troch fáz:
Zamestnávateľ písomne oznámi plánované hromadné prepúšťanie príslušnému orgánu verejnej správy. Toto oznámenie musí obsahovať všetky relevantné informácie týkajúce sa plánovaného prepúšťania a uskutočnených konzultácií s výnimkou metódy použitej na výpočet kompenzácie. Ak je však ukončenie činnosti výsledkom súdneho rozhodnutia, oznámenie je potrebné len na výslovnú žiadosť orgánu.
Zamestnávateľ zašle kópiu oznámenia zástupcom zamestnancov, ktorí môžu zaslať pripomienky príslušnému orgánu verejnej moci.
Kolektívne prepúšťanie nadobúda účinnosť najskôr 30 dní po oznámení; príslušný orgán verejnej moci využíva toto obdobie na hľadanie riešení.
Členské štáty môžu uplatňovať alebo zaviesť ustanovenia, ktoré sú pre pracovníkov priaznivejšie.